Imrich Lichtenfeld (26.5. 1910 – 9.1.1998)

Zakladateľom boja zblízka – Krav Maga – bol Imrich (Imi) Lichtenfeld narodený 26.5. 1910 v židovskej rodine v Budapešti, neskôr známi ako Sde – Or. Detstvo a dospievanie prežil v Pressburgu – Bratislave (v hlavnom meste Slovenskej republiky) so svojou rodinou, pre ktorú šport, zákony a vzdelanie hrali významnú rolu. Imiho otec, Samuel Lichtenfeld, bol veliteľom neuniformovaných inšpektorov a bol známy ako detektív, ktorý chytil veľa zločincov a kriminálnikov. Samuel, Imiho otec, bol zároveň inštruktorom odvádzacích techník u tajnej polície a spoluzakladateľ prvého ťažkoatletického klubu AK Herkules v Bratislave. Pod otcovým vplyvom, Imi trénoval a bol činný vo viacerých športoch. Vynikal v zápasení, boxe a gymnastike, o čom svedčia výhry slovenského šampionátu v spomínaných disciplínach. V r. 1928 vyhral slovenský šampionát juniorov v zápasení, v r. 1929 vyhral slovenský šampionát dospelých v zápasení a národný šampionát v boxe a medzinárodnú súťaž v gymnastike. V nasledujúcej dekáde, Imi nasmeroval svoj tréning na zápasenie, a vyhral v početných národných a medzinárodných súťažiach.
Od polovice 30-tych rokov, sa život v Bratislave začal meniť pod vplyvom prívržencov nacizmu, ktorí postupne získavali politickú sféru, a súčasne zmenili život v celej krajine. Pod vplyvom týchto udalostí a Imiho zápasníckych schopností, sa stal nekorunovaným vodcom židovskej skupiny. Táto skupina bojovala pouličnou formou boja proti skupinkám a prívržencom nacizmu, ktorí strpčovali život v Bratislave. Medzi r. 1936 a 1940 sa Imi zúčastnil nespočetných bitiek a násilných stretov, či už sám, alebo so svojou skupinou. Imi a jeho spolubojovníci bojovali proti stovkám nepriateľov a neprajníkov vo veľmi krutej a nevyrovnanej vojne. Vďaka všetkým týmto udalostiam a osobným skúsenostiam, sa Imiho zápasnícke zručnosti formovali do reálneho boja bez pravidiel. Bitky v bratislavských uličkách sa stali základom toho, čo je dnes známe ako celosvetovo uznávaný izraelský boj zblízka – KRAV MAGA.

V roku 1940 pod vplyvom vyhrotenej situácie opustil Slovensko na lodi Pentcho, ktorá smerovala do vtedajšej Palestíny. Plavba trvala 2 roky a bola plná nebezpečných príhod, v ktorých bol Imi hlavným aktérom. Jedna z nich ho aj doživotne poznačila, kedy po záchrane topiaceho sa chlapca v Dunaji, dostal infekciu ľavého ucha, kvôli ktorej takmer prišiel o život. V blízkosti pobrežia gréckych ostrovov, na lodi vybuchla plynová nádrž, čo skomplikovalo celú situáciu a každého pomoc bola nevyhnutná, aj Imiho. Ten však po štyroch dňoch útrap musel byť v zlom zdravotnom stave prevezený do Alexandrie, kde podstúpil viacero operácií ucha. Po uzdravení vstúpil do československých légií, ktoré bojovali pod britskou vlajkou proti nemeckým okupantom v Líbii, Sýrii, Libanone a Egypte. Po odslúžení vymedzenej doby, pokračoval v púti do Palestíny. V tom čase v Palestíne fungovali tri hlavné obranné smery: Haganah, Hetzel a Lehi. Bojovali o bezpečnosť ľudí žijúcich v danom regióne proti útokom „fedaninov“, čo boli skupiny moslimských kriminálnikov, zabíjali, týrali a znásilňovali nevinných pre zábavu. V Haganah, do ktorej Imi r. 1944 vstúpil, stretol starých známych z Pressburgu, ktorí ho predstavili hlavnému predstaviteľovi Haganah, Yitzhak Sadehovi, ktorý ho okamžite vymenoval za inštruktora pre telesnú prípravu a boj blízka. O tom ze sa Imi cítil Bratislavčanom a Slovákom svedčia niekoľké žiadosti o priznanie Slovenského občianstva, ktoré však boli vždy zamietnuté.